Tu sú odpovede na najčastejšie otázky.
Medzi všetkými formami genocídy existujú silné paralely. V každom prípade bezbranná skupina ľudí sa stáva terčom zabíjania. Vykonávatelia genocidy vždy začínajú odľudštením skupiny obetí – nazývajúc ich neosobami, podľuďmi, parazitmi, zvieratami, apod. V Nemecku nacisti legálne zabíjali Židov. V USA otrokári a rasisti legalizovali zneužívanie a zabíjanie otrokov. V roku 1986 sa stalo v Československu legálnym zabíjať nenarodené deti pre akýkoľvek dôvod alebo i bezdôvodne. Aj keď niektoré motivácie sa líšia, výsledky sú tie isté – obrovský počet mŕtvych obetí.
A čo práva nevinného dieťaťa? To dostane trest smrti, kým násilník len niekoľko rokov väzenia… Potrat nikdy nezmaže fakt, že žena bola znásilnená. Znásilnenie je násilím proti nej a potrat je ďalším násilím v jej tele. Bude niesť zodpovednosť za smrť svojho dieťaťa. Chceme sa starať tak o matku ako i o dieťa, poskytnúť jej pomoc, poradenstvo, medicínsku starostlivosť ale i praktickú podporu. Ak je žena neschopná sa postarať o dieťa sama, existuje množstvo párov, ktoré čakajú na adopciu. Ak potrestáme nevinné dieťa za hriech jeho otca, robíme obrovskú chybu. V niektorých častiach Indie, kde je žena znásilnená, je videná ako nečistá. Rodina je tak zahanbená, že mladú ženu predá na prostitúciu alebo dokonca ju príbuzní môžu zabiť – hoci je nevinná – aby sa zbavili tejto hanby. Zdráhame sa tohto hororu, ale tu doma robíme to isté nevinnej obeti – počatému dieťaťu.
Iste máš právo na svoje telo, predtým než otehotnieš. Ale keď je žena tehotná, ide už o telo iného – nového človeka. Môže to byť dokonca chlapec. Pri počatí sa žena stáva spoluúčastníčkou začiatku nového života a preto čokoľvek robí so svojím telom ovplyvní aj telo iného. Má preto zodpovednosť aj za život druhého – dieťaťa. Napokon, zákon núti muža, aby zarábal peniaze pre dieťa, ktoré pomohol splodiť. V tom je zodpovednosť na jeho strane a spravodlivosť zákona vyžadovať takúto zodpovednosť.
Akú spoločnosť budujeme, keď zabíjame chorých a postihnutých? ĽUdia s obmedzeniami majú tiež právo na život ako každý tzv. “normálny” alebo zdravý človek. Prenatálne testy nemôžu stanoviť postihnutie s úplnou istotou ani určiť vážnosť postihnutia. Prečo nenechať dieťa sa narodiť a dať mu šancu rásť a dosiahnuť, čo môže? Ak by aj dieťa malo zomrieť krátko po narodení, nechajme ho prirodzene zomrieť so starostlivosťou, ktorú potrebuje – jedlom, tekutinami a láskou. Toto je bezpodmienečné milovanie dieťaťa a nie násilne ukončenie jeho života. Majú tí, ktorí zomrú neskôr, právo zabiť tých, ktorí zomrú skôr?
Počet neplodných párov pribúda a tisícky sú ochotné adoptovať si dieťa, len pre súdne prieťahy musia často roky čakať. Navyše existuje veľa párov, ktoré okrem vlastných detí, chce prijať aj nechcené dieťa. Existujú aj tak veľkodušné páry, že si adoptujú postihnuté dieťa, či dieťa s Downovym syndrómom. Dnes je nedostatok detí na adopciu v rozvinutých krajinách, preto si mnohé páry zo Západnej Európy, či Ameriky adoptujú deti I v Afrike, či Ázii.
Tieto obrázky genocídy voči Židom, černochom či ďalším skupinám sú bežne používané v učebniciach či dokumentárnych filmoch. Martin Luther King, americký hrdina za zrovnoprávnenie černochov, porovnal ich brutalizáciu k brutalizácií Židov počas holokaustu. Bolo to od neho necitlivé?
Veríme, že všetky počaté deti majú právo na život, tak ako všetci černosi, či Židia sú si rovní v základných právach. Nikto by si nedovolil tvrdiť, že len tí černosi majú byť zbavení otroctva, ktorí nie sú postihnutí, nebudú mať úbohú kvalitu života alebo netraumatizujú otrokára. Otroctvo umožňovalo svojvoľné zaobchádzanie s otrokom, teda aj možnosť úplne legálne ho zlynčovať, či zabiť. Nikto nesmie siahnuť na život druhému, jedine, ak to je v sebaobrane. Dieťa však nie je útočníkom. Môže ohroziť život ženy napr. v prípade mimomaternicového tehotenstva. Za týchto okolností je však aj život dieťaťa ohrozený. Teda je riziko, že obaja - matka aj dieťa – zomrú. Je treba dieťa zachrániť, čo môže viesť k nepriamemu usmrteniu nenarodeného dieťaťa, keďže nie vždy sa transfer z vajíčkovodov do maternice podarí. Toto nie je potrat. V prípade, že dieťa nie je odstránené z vajíčkovodu, zomrie matka i dieťa.
Prípadov, keď je život v ženy v nebezpečí je málo. Okrem mimomaternicového tehotenstva sa môže objaviť v neskoršom štádiu tehotenstva toxemia, ktorá ohrozuje život matky. Vtedy sa živé dieťa vyberie cisárskym rezom alebo sa vyvolá pôrod. Týmto spôsobom môže prežiť aj matka aj dieťa. Najväčšia skupina žien, ktoré podstupujú potrat, sú zhruba 30-ročné ženy, vydaté, ktoré majú už 2 deti. Ich život nie je v nebezpečí, ale ich okolie im odmieta pomoc prijať dieťa. Priamo alebo nepriamo. Je to ich zúfala voľba, nie slobodná.
Často sa ľudia boja o svoju životnú úroveň, že ďalšie dieťa ich ochudobní… Nie je pravda, že nemajú dobré sociálne podmienky – toto je relatívny pohľad. Predsa v chudobných regiónoch Oravy sú minimálne potraty oproti bohatej Bratislave. Navyše, na potraty chodia najviac vzdelanejšie ženy. A potrat si tiež treba priplatiť. Dnes je veľa centier pomoci tehotným ženám, kam sa môžu obrátiť, aby sa ich dieťa mohlo narodiť. Dostavajú konkrétnu materiálnu pomoc. Toto však nie je ideálne riešenie, aby ženy chodili k cudzím ľuďom. Ich najbližší by im mali pomôcť. Problém je v tom, že ich okolie odmieta pomôcť, lebo vidia “pohodlné riešenie” v potrate, ktorý zákon umožňuje. Ich okolie nechce byť zaťažené “problémom” neočakávane tehotnej, pričom je legálne zbaviť sa takéhoto “problému” celkom rýchlo. Ak by potraty boli zakázané, okolie ženy by muselo hľadať nenásilné riešenia, pomôcť žene dieťa prijať. Zákaz je teda najlepšia pomoc žene, aby ju ochránil pred hororom tejto násilnej procedúry a tiež pred opustenosťou zo strany okolia. Žena by sa nemusela báť, že aj keď neočakávane počne dieťa, jej okolie ju odmietne.
Existuje niekoľko slovníkových definícií “genocídy”. Jednou je vyničenie národnostnej skupiny. Touto skupinou sú nenarodené slovenské deti. Sú genocidálne zabíjané pre dôvod, že sú nenarodené a nechcené. Pol Pot spáchal v Kambodži genocídu na základe vzdelanosti. Je veľa podobných komunistických genocíd na základe tohto princípu.
Vieš čo je plod? V latinčine foetus znamená “malý” alebo “dieťa”. Plodom sa dieťa nazýva od 9. Týždňa až do pôrodu. Prvých 8 týždňov sa nenarodené dieťa nazýva embryom. Od 22. dňa embryu bije srdce a v 6. týždni mu začínajú mozgové vlny. Má celkový telesný system, ktorý je funkčný a naďalej sa vyvíja (ako sa človek vyvíja ešte aj niekoľko rokov po narodení).
Naše zákony “hovoria ľuďom, čo majú robiť” celý čas. Máme zákony proti znásilneniu, zneužívaniu, krádeži, vražde, atď. Potrat siaha na nevinný život, takže by sme mali mať aj zákon, ktorý bude ho chrániť, pretože naša Ústava garantuje právo na život. Keď odhovoríš priateľku od potratu, zachránil si ľudský život a ochránil ženu pred potenciálnymi fyzickými, emocionálnymi a duchovnými dôsledkami. Tvoj argument je ten istý, ktorý používali ľudia o legálnom otrokárstve. Ak sa ti nepáči otroctvo, nevlastni otroka. To odobruje otrokárstvo ako i my dnes odobrujeme potraty chcejúc dať ľuďom “voľbu”.
Vlastne paralely sú skvelé. Žiadna forma genocídy neodzrkadľuje inú, ale holokaust Židov to bola “voľba” nacistov zabiť Židov – bolo to legálne. Bola to tiež “voľba” otrokárov a rasistov zabíjať čiernych, čo bolo legálne. Rovnako pre sovietsku ideológiu bolo legálne zbaviť sa nepohodlných v gulagu. Tieto deti majú rodiny a majú životy, ale ich rodiny im berú život.
Ústava nám dáva právo na slobodu prejavu. Rozhodli sme sa ho využiť na verejnom priestranstve v mene bezbranných nenarodených detí, ktoré sú zabíjané v pomere
Potrat je zakázany v Trestnom zákone až na výnimky, ktoré sú dovolené. Kto vykoná potrat žene, aj s jej súhlasom, alebo ju na potrat navádza, v rozpore s dovolenou právnou úpravou je potrestaný odňatím slobody na 2 až 5 rokov. Interrupčný zákon z čias komunizmu dovoľuje vykonať potrat v prvom trimestri bez udania dôvodu, teda aj bezdôvodne. Potrat je však povolený aj v druhom trimestri, ak dieťaťu zistia isté percento predispozície na genetickú vadu. Do pôrodu môže ísť žena potratiť svoje dieťa, ak je vážne poškodené, alebo je jej život ohrozený. Pričom ohrozenie života nie je nijako definované, môže to byť napr. aj zistenie žlčových kameňov, keď lekár pošle ženu na potrat. Pričom na zápal žlčníka sa neumiera, ak žena nasadí diétu, môže dieťa porodiť a neskôr podstúpiť nevyhnutnú operáciu. 16. Nedbáte o ženy, ktoré boli na potrate? Nemyslíte, že tieto obrázky im spôsobujú bolesť?
Náš cieľ nie je spôsobiť postaborčnú bolesť žene, ale zachrániť ľudské životy. Ženy, ktoré boli na potrate, sú tou najrizikovejšou skupinou pre podstúpenie potratov v budúcnosti. Približne 45% žien, ktoré idú na potrat, už v minulosti podstúpili potrat. Chceme ich a ich deti ochrániť pred týmto utrpením.
Bolo zabíjanie Židov správne? Boli gulagy morálne v poriadku? Ak povieš nie, tak tiež posudzuješ iných. Odsudzuješ niektoré formy genocíd a my ťa pozývame odsúdiť všetky formy genocídy. f you say no, then
Myslíš, že väčšina ľudí je za voľbu? Myslíš, že tieto bilboardy zmenia ich názor? Ak nie, tak prečo sa rozčuľuješ? My však vieme, že niektorí ľudia sú intelektuálne čestní, aby zvážili tieto obrázky a možno zmenia postoj v dôsledku zhliadnutia tejto výstavy a rozhovoru s nami.
Sme proti násiliu na nenarodených a násiliu proti potratárom, ktorí ich zabíjajú. CBR všade v zahraničí je proti násiliu a žiaden jej člen nikdy nespáchal násilie proti tým, ktorí vykonávajú násilie potratu. CBR sa však často stáva terčom násilia od zástancov potratov. Celkom však pri potratovom násilí zomrelo v USA 6 potratárov, čo je neporovnateľne málo s počtom obetí pri iných revolúciach, napr. protivietnamských protestoch, kde prišli o život stovky ľudí.
Tvrdenie, že tisíce žien ročne zomierali na nelegálne potraty pred legalizáciou potratov v ČSSR je úplne nepodložené a nepravdivé. Dr. Christopher Tietze, propotratový štatista pre americké Plánované rodičovstvo a Centrum pre kontrolu chorôb, tvrdí, že tieto čísla sú sprostosť “un mit igat ed nonsense.” Dr. Bernard Nathanson, ktorý presvedčil v USA Ústavný súd legalizovať potraty a ktorý viedol najväčšiu potratovú kliniku v New York City, sa priznal, že “...vedel som, že čísla nelegálnych potratov je úplne falošné.” V roku 1960 Mary Calderone, vtedy medicínska riaditeľka Plánovaného rodičovstva, potvrdila, že 84% to 87% nelegálnych potratov je vykonaných lekármi s licenciou. Dnes sú tieto nástroje ľahko použiteľné aj neodborníkmi. Centrum pre kontrolu chorôb uvádzalo v roku 1972, pred legalizáciou potratov v USA, 39 úmrtí v dôsledku nelegálnych potratov.
Potrat nikdy nie je bezpečný pre nenarodené dieťa a až príliš často je nebezpečný pre ženu. V USA 4000 nevinných životov zomrie potratom každý deň, kým 11. septembra to bolo okolo 3500 ľudí. V Rusku denne je potratených 15 000 nevinných ľudí. V Južnej Kórei sa rodí 0,5 mil detí ročne a 1,5 milióna je ročne potratených… Ženy zomierajú aj na legálne potraty. Mnohé majú komplikácie, zvyšuje sa u nich riziko rakoviny prsníka, rôzne infekcie, ktoré vedú k neplodnosti, následným spontánnym potratom, zamlknutým pôrodom, mimomaternicovým tehotenstvám (až 600% nárast od legalizácie potratov podľa štatistík v USA). Poškodený ostáva kŕčok maternice, maternica, čo niekedy vedie k hysterktómii. Podstúpenie potratu má aj dopad na psychické zdravie ženy, ktorá môže trpieť aj po desaťročiach postaborčným syndrómom.
Vedci sa zhodujú, že život začína od počatia, teda od momentu oplodnenia, fertilizácie. Relevantnou diskusiou o potrate je, že od kedy my ako spoločnosť uznáme práva osoby. Ak práva osoby (osoba je iba ten človek, ktorého chráni zákon) nie sú garantované od momentu počatia, potom to vytvára nebezpečný precedens, kedy tí, ktorí sú pri moci odmietnu uznať práva osoby akejkoľvek zraniteľnej skupine ľudí. Otec modernej genetiky Dr. Jerome Lejeune svedčil pred americkým senátom v roku 1981, že “akceptovať fakt, že pri počatí prichádza k životu nový človek nie je vecou názoru alebo preferencie, ale vecou obyčajného experimentálneho dôkazu.”
Vlády vnucujú morálku každému z nás každý deň zákazom takých vecí, ako je únos, znásilnenie, krádež, jazda na červenú. Tieto zákony sú založené na morálke, ktorá chráni slabých ľudí pred tým, ktorí by sa “rozhodli” ublížiť im. Nenarodené deti sú najslabšou skupinou ľudských bytostí a liberálne potratové zákony dovoľujú ich zabíjať len preto, že ich rodičia chcú ich smrť. Zaujímavo reagoval Dr Martin Luther King, keď mu v 60-tých rokoch ktosi oponoval: “nemôžete legalizovať morálku”. Dr King odpovedal: “to je pravda, zákon nemôže prinúť belocha, aby ma miloval, ale môže ho zastaviť, aby ma zlynčoval”.
Anatomické a fyziologické štruktúry potrebné na pociťovanie bolesti sa vyvíjajú medzi 8. a 13. týždňom, teda už v prvom trimestri. Americká academia pediatrov tvrdí, že nie je etické vystaviť dieťa pred narodením akejkoľvek bolestivej procedúre bez anestézie. V Británii sa preto ozvali hlasy, že treba dieťaťu pred potratom dať anestéziu, aby sme ho uchránili pred utrpením… Čo sme to za spoločnosť, že povieme, že dieťa necíti bolesť a teda ho zabijeme, keď je jasné, že potrat je utýraním k smrti?