Ide o výstavu, pozostávajúcu z 12-15 bilboardov, ktorá má za cieľ vzdelávať mladú generáciu o histórii genocídy a objasniť podobnosti, ktoré existujú medzi umelým potratom a uznávanými formami genocídy. Tieto paralely sú dôležité, pretože tí, ktorí vykonávajú genocídu, to vždy nazývajú niečím iným. Preto CBR zdôrazňuje, že ide o genocídu formou umelého potratu. Slovo "umelý potrat" totiž stratilo svoj význam.
Projekt má osvetliť v dnešnej dobe relativistickej etiky, že existuje reálne zlo. Ľudia absolútne odmietajú násilie genocíd, z ktorých mnohé sú porovnateľné s genocídou uskutočňovanou formou umelého potratu. Výstava poukazuje na súvislosti, ktoré medzi metódami, definíciou obetí, či stratégiou genocídy existujú a sú evidentné aj v kontexte interrupcií.
Projekt je prebraný z USA, kde sa nazýva Genocide Awareness Project (GAP). Je však prispôsobený európskym a slovenským pomerom, napr. tým, že zahŕňa aj zločiny komunizmu a komunistické genocídy. Inšpiroval proliferov aj v iných krajinách Európy, napr. Estónsku, Británii, Švédsku, Poľsku, atď., kde táto výstava beží alebo sa rozbieha.
Projekt je vzdelávací a spolieha na slobodu prejavu, garantovanú článkom 26 (1):
Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Výňatok z právnej analýzy Európskeho centra pre právo a spravodlivosť so sídlom v Štrasburgu so zreteľom na slobodu prejavu, garantovanú ako základné ľudské právo pre diskusiu o umelých potratoch v SR:
Sloboda prejavu by bola iluzórnou, ak by ochraňovala len myšlienky a názory, ktoré by sa nikoho nedotkli.
Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že právo na slobodu vyjadrovania zakotvené v Dohovore, chráni nielen:
Informácie alebo myšlienky, ktoré sú pozitívne prijímané alebo považované za neurážlivé alebo sú neutrálne, ale tiež tie, ktoré pohoršia, šokujú alebo rozrušia, čo je požiadavkou práve toho pluralizmu, tolerancie a otvorenosti mysle, bez ktorých niet demokratickej spoločnosti [1].
[1] Handyside v. Veľká Británia, 1976; Lingens v. Rakúsko, 1986; Oberschlick v. Rakúsko, 1991.