Vizuálne zobrazenie potratu je nevyhnutné pre obnovenie jeho významu, pretože interrupcia predstavuje zlo tak neopísateľné, že slová zlyhajú, keď sa pokúšame opísať horor tohto činu. Napĺňa podstatu genocídy. Interrupcia bude naďalej trivializovaná ako "menšie z dvoch ziel" alebo snáď ako "nevyhnutné zlo" dovtedy, pokiaľ dovolíme, aby ostalo neviditeľnou abstrakciou. Obrázky znemožňujú komukoľvek, kto má trochu intelektuálnej úprimnosti, vytrvať v pretvárke, že "to nie je dieťa" a "interrupcia nie je násilím".
Je ľahké pochopiť, prečo je tak veľa zmätku ohľadom definície slova "genocída". Cambridgský medzinárodný slovník angličtiny, Cambridge University Press, 1996, definoval genocídu ako: "Vraždu celej skupiny ľudí, predovšetkým celého národa, rasy, náboženskej skupiny, atď". Atď., ktorým definícia končí, zdôrazňuje evolučnú podstatu kritéria, podľa ktorého sa triedy obetí definujú. Ale táto definícia bola už prekonaná, keď bolo kritérium opublikované.
Pol Potovo vyvraždenie 1 zo 4 Kambodžanov je neustále opisované ako genocída napriek faktu, že jej aktéri zdieľali tú istú etnicitu a národnosť ako ich obete a nepokúšali sa zabiť "celý národ". Len sa pokúšali o vyvraždenie tých Kambodžanov, ktorí boli považovaní za hrozbu revolúcie Červeného Kméru. Časopis Time v čísle zo 16.augusta 1999 priniesol správy o súdoch vodcov Červeného Kméru v Kambodži: Kým Pol Pot eliminoval všetkých tých, ktorí mali vzdelanie alebo vedomosti vonkajšieho sveta, Phnom Penh sa stalo mestom vidiečanov ako aj mestom sirôt. Doteraz sa tam nedajú nájsť lekári, právnici alebo učitelia istého veku.
Po 27 rokoch bol v roku 2004 vytvorený špeciálny tribunál OSN-Kambodža, ktorý má odsúdiť komunistických protagonistov masového vyvražďovania v 70-tych rokoch v Kambodži.
Slovníkové definície genocídy majú len málo spoločného s celkovým počtom obetí. Nedávne vyvraždenie "len" 1 z 20 Bosňanov bolo široko opisované ako "genocída" napriek tomu, že to predstavovalo len malú časť počtu európskych Židov (3 zo 4) zabitých v holokauste. 6 miliónov Židov zomrelo do roku 1998. Na pohľad mierové obdobie za posledných 50 rokov si vyžiadalo najmenej 1,37 milióna obetí usmrtených potratom na Slovensku od roku 1957. Celkový počet Bosnianov zavraždených v čistkách počas 4 rokoch vojny bol 200 000.
V roku 1994 vraždenie kmeňa Hutus malo 800 000 obetí, pričom vyvražďovaní boli tak príslušníci kmeňa Tutsis ako aj Hutus.
Ak to nie je dieťa, potom žena nie je tehotná. Ale práve preto hovoríme o tehotenstve, lebo ide vývoj dieťaťa v tele matky. Tieto vývinové štádia, keď o dieťati hovoríme jako o embryu, plode, novorodencovi, batoľati, adolescentovi, sú predpokladom pre jeho rast na dospelého jedinca. Tento rast je charakteristický pre celý život jednotlivca. Potrat diskriminuje na základe veku a veľkosti, keď násilne zastavuje rast a vývin jednotlivca s vlastnou genetickou informáciou, nezávislou od matkinej. Potratmi sa spoločnosť zbavuje nepohodlných ľudí, pričom presvedčí matku dieťaťa, že je to jej slobodná voľba.
Interrupcia je legálna počas 3 mesiacov tehotenstva v SR a môže byť podstúpený na žiadosť bez udania dôvodu. Do šiesteho mesiaca môže žena beztrestne podstúpiť potrat, ak sa predpokladá, že dieťa má genetickú poruchu. Tieto predpoklady sú často nepravdivé, no v tomto prípade netrápi nikoho takýto neopodstatnený trest smrti. Genetická vada, ktorá nie je jasne zadefinovaná, ani percento jej pravdepodobnosti, nie je dôvodom na trest smrti pre dieťa. Aj také dieťa má právo na prirodzenú smrť.
Interrupcie sú univerzálne dostupné. Dnes vláda žiada, aby bol dostupná na každom gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Aj medzinárodné organizácie ako OSN, Výbor pre populačné aktivity propagujú interrupciu ako ženské právo a žiadajú jeho dostupnosť na celom svete pre všetky ženy. Väčšina európskych vlád spolufinancuje interrupcie tiež prostredníctvom zdravotného poistenia ako podporou organizácií, ktoré ho propagujú alebo vykonávajú. Štruktúry európskych štátov, inštitúcie Európskej únie a medzinárodných organizácií podporujú túto systematickú genocídu nielen doma, ale aj v zahraničí a rozvojových krajinách. Aparát, ktorý vyhladzuje nenarodené deti, nemôže byť systematickejší než je.
Niekto môže argumentovať, že umelý potrat nie je genocídou, pretože genocída je masový "zločin nenávisti" a väčšina matiek, ktoré idú na potrat, nie sú tie, ktoré nenávidia ich nenarodené dieťa. Ak je to pravda, prečo ho potom zabíjajú? Iste to nie je pravda o potratových lekároch a aktivistoch. Margaret Sanger, zakladateľka Plánovaného rodičovstva (pôvodne materská organizácia SPR), vyhlásila vojnu voči "nechceným" deťom týmto svojim mottom: "Každé dieťa - chcené dieťa". Plánované rodičovstvo napr. malo reklamnú kampaň v USA v novinách tohto znenia "deti sú hlučné, smradľavé a drahé. pokiaľ chceš jedno. 1-800-230-PLAN". Nedávno provincia Ontário v Kanade financovala podobnú reklamnú kampaň, ktorá bola urážlivá a namieraná proti deťom: Deti sú otravné, používaj antikoncepciu. Tento útok plný nenávisti na "nechcené" nenarodené deti je skutočne jazykom bigotnosti. Je to dehumanizujúca rétorika genocídy. Nahraďte slovo "deti" slovom akejkoľvek rasovej skupiny a každé masmédiá v krajine by správne odmieli takúto zákernú reklamu.
Nemilosrdné, nenávistné, propagandistické urážky voči "nechceným" nenarodeným deťom sa dnes spájajú s otvoreným rasizmom. V auguste 1999 Asociovaná tlač v USA priniesla správu pod názvom "Štúdia sa domnieva, že existuje súvislosť medzi poklesom kriminality s legalizovaním potratov". Podtitul znel "Výskumníci došli k záveru, že nechcené deti majú najväčšiu pravdepodobnosť porušovania zákonov". Táto propaganda je dnes rozšírená v rozvinutom svete. Dokonca nedávny bestseller Freakonomics šíri túto propagandu. Autori článku dodávajú, že nechcené deti ako dospelí najčastejšie páchajú kriminálne činy a najčastejšie rodia nechcené deti ako tínedžeri, menšiny a chudobní. Štúdia zistila, že títo ľudia sú tiež tí, ktorí si najpravdepodobnejšie volia potrat. Aj keby to bola pravda, je preto morálne, aby sme znížili kriminalitu vykonávať čistky v spoločnosti? Faktom je, že po legalizácii vraždy nenarodeného dieťaťa sa zvyšuje miera zneužívania detí, domáceho násilia, samovraždy a depresií medzi ženami i v spoločnosti vôbec. Zdá sa, že sedliacky rozum hovorí, že nechcené deti sa pravdepodobne nestanú najlepšími občanmi. To však neznamená, že ich môžeme zabiť, ale naopak to, čo môžeme urobiť, je prijať ich ako chcené v našej spoločnosti. Alebo to znamená, že veľké percento rasovej menšiny sa nestane "najlepšími" občanmi? Je logické, že túto "nechcenú" menšinu môžeme zabiť? Prečo teda dovolíme zabíjať deti v prvom trimestri na žiadosť ako nechcené, pričom zakazujeme takýto počin v druhom a treťom trimestri?
Mala by sa fráza "zločin nenávisti" definovať podľa charakteru "pocitu" toho, ktorý ho činí voči obeti alebo podľa podstaty "správania sa", čím robí druhého obeťou? Článok v New York Times z 13. augusta 1999 písal o publikácii spomienok Adolpha Eichmanna, SS oficéra, ktorý dohliadal na deportáciu a vyvražďovanie miliónov Židov počas druhej svetovej vojny. Tiež zaviedol používanie plynových komôr v koncentračných táboroch. Podtitul článku uvádzal: "Nacista, ktorý viedol nemeckú genocídu Židov, nasledoval poslušne príkazy, neviedla ho nenávisť." Iste však fakt, že obete "nenenávidel" (ak to je pravda) nerobí ho menej vinným za monumentálne zločiny nenávisti.
Otroctvo bolo tiež extrémne "nenávistnou" formou genocídy, ale Thomas Jefferson to zracionalizoval tak, že on "mal rád" otrokov. V knihe Princípy ústavy Thomasa Jeffersona (The Constitutional Principles of Thomas Jefferson, University of Texas Press, 1953) Caleb Perry Patterson tvrdí, že Jefferson sa ocitol v úžasnej pasci sebaodôvodňovania:
Bola to Jeffersonova humanistická empatia voči otrokom, že im nenechal slobodu. "Oslobodenie otroka nebolo odlišné od pustenia ho na cestu vyhladovania." Jefferson to porovnával s "opustením detí". Urobila by Jeffersonova empatia voči otrokom samotné otroctvo menej zločinom proti ľudskosti? Merrill D. Peterson dodáva v Thomas Jefferson a nový národ, vydanom v New York Oxford University Press, 1970, že " ... oslobodiť masu otrokov by bolo v jeho očiach činom bezcitnej krutosti." Čo môže byť bezcitnejšie a krutejšie ako otroctvo? Jefferson sa však dostal do takej sebailúzie, že to považoval za "čin bezcitnej krutosti". To je samozrejme podobné pomyseľnej "povinnosti potratiť" "nechcené" dieťa, len aby sme zachránili životy od "ťažkostí". Radšej dieťa zabime, ako by malo mať tzv. "nízku kvalitu života". Nevadí však, že sú to sebecké túžby, ktoré motivujú "veľkodušné" zabíjanie nenarodených. Tak to bolo aj s Jeffersonovou opresiou otrokov. Sám sa strápnil svojou zlobou ako sa strapňujú dnes práve tí, ktorí sú za potraty.
John Chester Miller, v knihe Vlk za ušami (The Wolf by the Ears), The Free Press, 1977, hovorí, že Jefferson nemal nenávisť voči otrokom: "Jefferson sa vystatoval tým, že je "dobrý" pán, milý, zhovievavý, súcitný a pozorný k potrebám svojich sluhov." Dodáva však: "Napriek tomu, okolo tridsať z jeho otrokov ušlo do britskej armády počas vojny o nezávislosť , čím obrali Jeffersona o túto milú ilúziu, že jeho milé zaobchádzanie bolo kredibilnou náhradou za emancipáciu (slobodu)."
Dumas Malone v knihe Sága Monticello Little, Brown a Company (1981) opisuje, akú významnú rolu hral Jeffersonov eufemizmus pri racionalizácii vlastníctva otrokov:
Zanevrel na označenie týchto nešťastných ľudských bytostí v zmysle vlastníctva. Dokonca ich nerád nazýval otrokmi. Keď sa odvolával na tých, ktorí boli jeho vlastníctvom, všeobecne hovoril o sluhoch alebo jeho "ľuďoch". Kvalita Jeffersonovej sebeslúžiacej rétroriky pripomína feministické výrazy ako "prerušenie tehotenstva", keďže dokonca odmietajú výraz umelý potrat. Virginius Dabney cituje v The Jefferson Scandals, A Rebuttal, supra, an 1811 list Jeffersona Johnovi Lynchovi, že "emancipovať černocha by bolo zradou povinnosti, keďže len niekoľko výnimočných otrokov by bolo schopných sa o seba postarať." Toto je presne argument sebauvedomujúcich si propotratárov, ktorí si nárokujú smrť plodu, ktorý by mohol byť narodený do chudoby, a preto je záťažou pre spoločnosť.
Stačí si prečitať Čiernu knihu komunizmu, ktoré opisujú s akou nenávisťou bolo zaobchádzané s politickými väzňami, aj keď mnohí udavači, strážcovia a aktéri výsluchov si len plnili svoju povinnosť, aby nestratili sami životné istoty. Z loajality k režimu a jeho ideálom, "nie z ľudskej nenávisti" neváhali používať násilie a krutosť.
Ťažké je to zadosťučinenie potratenému dieťaťu, že jeho matka nemala k nemu "nenávisť"
Existuje paradigma uznaná vedeckou komunitou, že ľudský život sa začína v okamihu, keď je ľudské vajíčko oplodnené ľudskou spermiou. V používanej medicínskej učebnici The Developing Human, Clinically Oriented Embryology, 6th Edition, Moore, Persaud, Saunders, 1998, sa tvrdí na str. 2, že "Spletité procesy, ktorými sa dieťa vyvíja z jedinej bunky, sú zázračné… Bunka (zygóta) je výsledkom zjednotenia vajíčka a spermie. Zygóta je začiatkom novej ľudskej bytosti…" Na str. 18 sa táto téma opakuje: "Vývin človeka sa začína oplodnením (dôraz je pôvodný) ...."
"Človek" znamená niečo iné ako "osoba". Človečenstvo, ľudskosť nenarodeného dieťaťa je záležitosťou objektívnej vedy. Osoba je právny štatút, ktorý spoločnosť dáva alebo ktorým pozbavuje nejakú skupinu ľudských bytostí podľa subjektívnej hodnoty, ktorú im spoločnosť prisudzuje. Tak je v dnešnej spoločnosti osobou definovaný iba človek po narodení, podobne ako aj osobou nebol otrok v otrokárskej spoločnosti, hoci bol človekom. Nacizmus zbavil Židov práv aké má osoba, a preto mohli byť vyhladzovaní. Tak dnešná legislatíva a medzinárodné konvencie v rozvinutom svete upierajú právnu ochranu dieťaťu počas celej doby prenatálneho vývoja, pretože spoločnosť nevidí hodnotu v ľudskom živote. Faktom je, že rôznym segmentom spoločnosti vyhovuje, že dieťa pred narodením právnu ochranu nemá, pretože potom si s ním môžu robiť čokoľvek: výskum, testovanie liekov, genetická manipulácia, selekcia vhodnejšieho dieťaťa v embryonálnom štádiu, deštrukcia, atď.
My však vieme, kedy sa život začína, a preto sa musíme ako spoločnosť rozhodnúť, v akom bode vývoja ľudského života prisúdime tomuto človeku práva osoby, z ktorých najzákladnejšie je právo nebyť zabitý. Je niekoľko momentov vo vývoji, podľa ktorých spoločnosť môže udeliť práva človeku ako osobe napr. pri oplodnení vajíčka, uhniezdení blastocytu, životnosti plodu (schopnosti prežiť mimo maternice), pri pôrode alebo po uplynutí nejakej doby od pôrodu (v knihe Praktická etika, Peter Singer, Cambridge University Press, 1993, prof. Singer z Princestonskej univerzity šokujúco hlása odopretie práv osoby až do jedného mesiaca po narodení dieťaťa). Pojmy ako zygóta, blastocyt, embryo, plod, novorodenec, batoľa, adolescent, dospelý, atď. opisujú len definované štádia biologického vývoja ľudského života. Ale na základe toho, v ktorom štádiu vývoja zahŕňame práva osoby, definuje našu kolektívnu morálku. Sme skúpi alebo štedrí? Sme brutálni alebo solidárni?
Dominanté spoločnosti boli tradične sebecké v spôsobe udelenia práv osoby. Naša nie je výnimkou. Keď nám príde do cesty zraniteľná skupina, ktorá má niečo, čo chceme, máme tendenciu definovať osobu spôsobom, ktorý ju vylučuje. Ak Indiáni narušili osídľovanie západu, tak boli nazvaní podľuďmi, aby sa tak zdôvodnilo zabratie ich pozemkov. Keď imperiálne mocnosti potrebovali nekompenzovanú pracovnú silu čiernych, tak ich znova posudzovali ako podľudí, ktorým je možné zobrať slobodu a robiť si s nimi, čo sa len zažiada. Nenarodené deti prišli tiež do cesty "emancipácie", takže sú prehlásené za podľudí pre zdôvodnenie ich zabíjania umelým potratom.
V tvrdo-útočnom článku, vydanom 12.4.1990, v jednom čísle amerického Parade časopisu, zlomyseľný propotratový astro-lekár Carl Sagan si robil posmešky z nenarodených detí ako zo zvierat, porovnávajúc ich "segmentovým húseniciam", "rybám", "obojživelníkom", "mlokom", "žubrienkam", "plazom" a "sviniam". Jazyk Dr. Sagana bol tak zákerný a nenávistný ako akéhokoľvek rasistu. Všimnite si paralelu s článkom v časopise Time 23.8.1999, ktorý priniesol správy, že mnohí neonacisti, ktorí sú členmi bielej supermačistickej skupiny Árejský národ, veria, že "...nebieli sú ľudia z bahna na úrovni zvierat". Obdobne na Slovensku, vo verejnej diskusii organizovanej Možnosťou voľby v Bratislave v roku 2001, sa MUDr. Klement na otázku študenta medicíny nenávistne vyjadril, že nenarodené dieťa je "parazitom".
Dr. Sagen vhodne prehliadol fakt, že srdce nenarodeného dieťaťa bije pred koncom tretieho týždňa po počatí. "Činnosť srdca sa začína do 22 dňa (embryonálneho) života." (van Heeswijk, Nijhuis & Hollanders, "Fetal heart rate in early pregnancy", Early Human Development, 22, 1990). Mozog embrya je úplne sformovaný do šiesteho týždňa (predtým, než sa vykonáva väčšina chirurgických potratov), aby vytváral činnosť mozgových vĺn, ktoré zachytáva elektroencefalogram. Činnosť mozgových vĺn je právnym štandardom, podľa ktorých určujeme, či dospelé obete choroby alebo zranenia sú mŕtve alebo živé. (Manlin, H.M.D., "Life of Death by EEG", The Journal of the American Medical Association, 190 (2) (12.10. 1964): str. 112-114).